pozvánka na akciu
koniec stránky

... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ...

Francúzsko - Provence

1. - 16. júl 2000
štábny Favorit (bordeaux): Paľo & Gabika & Ivanka
Felda 1 (tmavomodrá): Miro, Zuzka, Renka
Felda 2 (tmavozelená): Romano, Martina, Ľubo
Felda 3 (svetlozelená): Peter, Janko & Monika
pekné počasie, ku koncu zamračené a dážď


Fotopríloha


sobota - 1.7.2000
     O 5.30 sa v Košiciach stretávajú Paľo, Gabika, Ivanka, Zuzka, Renátka, Miro, Martina, Roman a Ľubo, aby spoločne vyrazili do Bratislavy, kde sa stretnú ešte s Peťom, Monikou a Havajom, odkiaľ sa týchto 12 ľudí v 4 autách vydá na dobrodružnú cestu do známeho aj neznámeho Francúzska.
Celú akciu sme preto nazvali France 2000.
     Cesta po rakúskych diaľniciach ubieha rýchlo. Počasie je priveľmi horúce, no v rakúskych Alpách nás zastihla búrka. Pomaličky sa učíme jazdiť všetky autá spoločne, ale zatiaľ sa to veľmi nedarí. O 21.33 už stojíme
na pumpe medzi Innsbruckom a Talianskom a rozhodujeme sa, kde si založíme bivak. Zima a mokro nás presvedčili, že pokračovať nemá význam, a tak zostávame tu. Poniektorí v aute, poniektorí si stavajú stany.


nedeľa - 2.7.2000
     Ráno vyrážame smerom do Talian-ska. Diaľnice sú tu ešte rýchlejšie a Taliani jazdia divoko (keby mohli obiehať aj podkopaním sa pod autá, tak talianske diaľnice sú ako ementál). Taliansko nás niečo naučilo, a to tankovať na samoobslužnej pumpe. Podarilo sa nám to však až na druhej pumpe nachádzajúcej sa mimo mesta.

O 18.15 už stojíme pred tunelom Ten-de nachádzajúcim sa medzi Talianskom a Francúzskom.
     Konečne sa trochu schladíme, pre-tože 600 km v našich pojazdných saunách Talianskom nám dalo zabrať. 19.20 sme dorazili do nášho prvého francúzskeho bivaku pod dedinkou Saorge.

     Našli sme výborný bivak s množ-stvom cikád a úsporných svetlušiek. Prečo úsporných? Pretože nesvietia, iba blikajú. No veď sme vo Francúzsku a všetci sú tu ekologicky a energeticky uvedomelí.
      Po okúpaní sa v tunajšom potoku sa poberáme spať.


pondelok - 3.7.2000
  O 10.15 a my vyrážame na pre-chádzku dedinkou Saorge. Je to malebná dedinka, domčeky z kameňa, strechy z bridlíc, uličky uzučké kamenné. Je odtiaľ skvelý výhľad do celého údolia. Nie je tu skoro žiadne zeleň, všetko je z kameňa. Aj pochovávanie na tunajšom cintoríne je zložitejšie, hroby sa tu nekopú, ale každý je nutné postaviť nad úroveň zeme.

     Po obhliadke dedinky sa ideme okú-pať do potoka Bendole. Super ľadová voda s množstvom žubrienok a niekoľkými čerebľami (ryby). Bendole vyteká z kaňona a padá niekoľko úvah, že najbližšie prídeme splaviť aj túto riečku. Po okúpaní smerujeme na juh, naším cieľom je Nice.
     Tesne pre Nice sa prejavila naša šoférska nejednotnosť a dve autá sa odtrhávajú. Paľo a Peťo bez problémov

dorazili na perfektnú pláž, zatiaľ čo Miro a Roman blúdia po meste Nice a lámanou francúzštinou sa snažia zistiť, kde vlastne to more v Nice je. Jazdí sa tu skoro ako v nejakej rozvojovej krajine, nikto nerešpektuje dopravné predpisy, platí právo silnejšieho. Po vykúpaní sa ideme ďalej na hrad Cagnes, a potom do kaňonu pri rieke Vesubie, kde sa opäť stretávame s ostatnými zo skupiny.


utorok - 4.7.2000
    Je 10.15 o my sa dnes vydávame na tzv. autoturistiku po miestnych kaňonoch. Obdivujeme krásy kaňona de la Vesubie, nazvaného podľa pretekajúcej rieky. Taká naša Zádielska dolina je úplné bábätko oproti týmto tu. Všetky rieky sú momentálne malinké, ale vymyté brehy svedčia aj o sile vody. Sem tam sa objaví aj nejaký rybár, ale ryby nie je vidieť.
      Je 12.40 a prechádzame kaňonom

Gorges Supres du Cians. Na odkrytých stenách kaňona je vidieť jednotlivé vrstvy vrás a ich smer.
     Ďalším cieľom je dedina Valberg. Je tu vraj nádherná vyhliadka. Valberg je typické zimné lyžiarske stredisko, teraz je tam však dosť málo ľudí. Je tu 22°C, čo je dosť málo, pretože sme boli doposiaľ zvyknutí na 34°C v nížine.
     Pešo sa vydávame na prechádzku k miestnej vyhliadke. Urobíme pár fotiek a

pokračujeme ďalej.
    Z Valbergu ideme cez kaňon Gor-ges de Daluis okolo jazera Lac de Castilion (kúpanie sa v jazere je super a stretávame tu manželský pár z Čiech ) do kaňona Verdon. Tu sa ukladáme v známom bivaku, ktorý je síce súkromný, ale je zdarma (majiteľ je miestny pekár a kemp má ako hobby).


streda - 5.7.2000
     Zobúdzame sa ráno asi okolo 10tej. Obloha je nádherne modrá, čistučká bez jediného obláčika. Stále tu cvrlikajú cikády. Dnes sa vyberáme na pešiu túru kaňonom Verdon, ktorý je 700 m hlboký.
     Vedie ním turistický chodník, ktorým zdoláme celú hĺbku kaňona. Na začiatku chodníka však nie sú žiadne zákazy (ako u nás), ale je tam umiestnená informačná tabuľa, ktorá oboznamuje ľudí s tým, ako dlho sa v prírode rozkladajú jednotlivé druhy odpadu, ďalej je tam uvedené, že túra trvá 6 hodín a nie je vhodná pre deti do 6 rokov. Chodník má ešte jednu zaujímavosť, na túru je potrebné vziať si baterku, pretože vedie cez dva tunely (tí majetnejší si ju môžu za poplatok požičať). Začiatok chodníka vedie cez spomínané 2 tunely, v ktorých je nielenže tma, ale aj voda. Ďalej pokračujeme striedavo lesom, skalami alebo skoro po vrchole kaňona. Po 3,5 hod. chôdze sme narazili na re-
bríky, lepšie povedané prudké kovové schodište široké asi tak pre jednu osobu. Na schodišti stretávame pani s rozmlátenou nohou a myslíme si, že si ju rozmlátila dosť rýchlo ( mysleli sme si, že sme takmer v cieli, no všetko nám bolo jasné asi po 15min, keď sme dorazili k tabuli, že ešte 3 hod.).
     Pomaly nám začína byť jasné, prečo úvodná tabuľa odporúčala vziať si 1,5 litra tekutín. Postupne chodník klesol až k rieke Verdon a my sa tešíme ako malé deti, že sa môžeme osviežiť, no ešte si neuvedomujeme, že teraz sa musíme vyštverať naspäť hore. Po peknej mierne stúpajúcej ceste zrazu pred sebou vidíme náš cieľ – chatu. Mnohí z nás by teraz najradšej chceli vedieť lietať. Po chvíli stretávame makačov v plnej výzbroji. Zdravíme sa klasicky „bon journe“, oni sa síce odzdravili ale hneď na nás niečo spustili po francúzsky. Keď zistili, že nie sme domáci, skúsili angličtinu, no keď ani s tou nepochodili, prešlo sa na nemčinu
(boli to Holanďania). Boli radi, že aspoň nejakým jazykom rozprávame, a tak sa informovali či sú na ceste GR4. Áno, išli správne, uistili sme ich o tom. No za 3 min sme už nevedeli ani my kade ísť, a tak nasledoval menší prieskum. Našli sme jednu „skratken“ a veľmi sme ľutovali tých Holanďanov, že sa budú štverať do toho strmého kopca. Teraz sa začínal záver celej túry.
     Dorazili sme všetky zbytky vody a dali sme sa do posledného boja. Cieľová rovinka, to bol najúžasnejší úsek cesty. Pokorili sme Grand Canyon de Verdon. Šťastní, spotení a polomŕtvi. Len jedno sme nevedeli pochopiť, ako zvládli túto túru tí penzisti s paličkami, ktorých sme stretávali počas celej cesty.
     Pri chate už stálo auto, ktoré odviezlo všetkých vodičov po ostatné autá a okružnou jazdou sme sa odviezli do nášho tábora – pique-nique toler.


štvrtok - 6.7.2000
     Je 10.30 a my sa už nachádzame na vyhliadke. Pod nami je nádherne modré jazero st.Croix. Začína byť opäť riadne horúco. Parkujeme pri ústí kaňona Verdon a rieky Verdon do jazera st.Croix. Ideme fúkať naše loďky a člnkovať sa.
     Veslujeme proti prúdu asi 1 hodinu a späť. No proti prúdu, vietor, ktorý fúka je silnejší než prúd. Najteplejšia voda je v jazere, ale keďže my nie sme žiadne „béčka“ tak sa kúpeme priamo pri ústí kaňona, kde je voda super ľadová. Šantíme vo vode. Na jednom mieste pl-
nom „šutrov“ poniektorí nachádzame krásne skameneliny.
     Po okúpaní sme išli nakupovať do miestneho hypermarketu. A tak máme na večeru chlieb za 12,90 F.
      Deň končíme hľadaním bivaku.


piatok - 7.7.2000
     Dnes máme pred sebou ďalšie dobrodružstvá. Sme na ceste do mestečka Aix-en-Provance, kde si dokúpime stravu. Potom ideme do Roussillon, ktoré je známe výrobou okrovej farby. Oblasť Provence je však známa pestovaním levandúľ. Sú to nádherné kopčeky fialovej farby a ich zvláštna vôňa sa tiahne v okolí všet-
kých lánov. Obzreli sme si aj múzeum levandúľ. Vstupné 15 F a je tam pár destilačných zariadení.
     Ďalej pokračujeme k jaskyni Grotte de Thouzon, ktorá je jedinou jaskyňou v oblasti Provence, a tak aj vyzerá. Zaplatili sme 28F (už po zľave). Jediná zaujímavosť je koreň borovice, ktorý prerástol cez 10 m vápenca do jaskyne
, aby našiel vlhkosť. Pokračujeme cez vyvieračku Fontaine de Vaucluse. Je to obrovské množstvo vody, ktoré sa len tak valí zo zeme.
     Máme za sebou prvý týždeň a pred nami je ešte jeden krásny týždeň plný prekvapení.


sobota - 8.7.2000
     Ráno vstávame o 7.00, pretože sme spali na parkovisku. Tesne za mestečkom Fontaine de Vaucluse sme sa rozdelili a každý si tu urobil vlastný program. Zraz bol o 19.00 v Camarque – park ornitológie.
     Takže my (Miro, Zuzka, Renátka) sme natankovali v dedinke Thor a išli do Avignonu. Tam sme to parkli pred hradby a išli do centra. Pozreli sme si Pápežský palác (za 45F). Boli to skoro prázdne priestory, pretože všetok nábytok a zariadenie zničili vojaci počas francúzskej revolúcie. Zaují-mavé bolo sprievodcovstvo po paláci. Pri vstupe sme dostali autogid – niečo ako prehrávač v tvare prvého mobilu. Bol v 7 jazykoch. V každej miestnosti bolo číslo, ktorého vyťukaním sa spustil komentár.
     Z Avignonu sme sa vybrali na a-kvadukt Pont du Gard. Na parkovisku
stretávame 2 Čechov, a tak si vymieňame zopár skúseností. Ďalej pokračujeme okolo hradu Tarascon pozrieť si antické ruiny stRémy. Tu vyplňujeme dotazník v nemčine, určite bude dôveryhodný keďže sa týkal expozície, ktorú sme nevideli. Cestou si ešte obzeráme nádherné kamenné mestečko les Baux, kde sa nachádza aj hrad. Celé mestečko je na kopci a my odtiaľ vidíme 2 obrovské požiare, ktoré zasiahli dosť suchú oblasť Francúzska. Pomaly opúšťame oblasť Provence a ideme k moru do Camarque. Mesto Arles radšej kvôli zápcham z diaľky obchádzame (a robíme dobre, čo zistíme neskôr).
     A tak po pár kilometroch stojíme pred ornotologickým parkom s množstvom plameniakov. Stretávame tu hneď aj Paľa, ktorý nám okrem nákupov ukazuje upravené auto. Na parkovisku v Arles
mu totiž rozbili bočné malé okienko na zadných dverách a vlámali sa mu tak do auta. Všetko im tam rozhádzali, no nič neukradli. Našťastie.
     A kým Paľo opravuje okienko my ideme na pláž do stMaries. Voda je však dosť studená a tak zbierame s Ivankou pár mušličiek a vraciame sa späť k ostatným. Spoločne hľadáme bivak medzi pieskovými dunami. Fúka silný vietor a prvýkrát používame na uchytenie stanu všetky priložené „kolíky“.
     Výborný je aj večerný program. Okolo nás obchádza pár áut a ich posádka nás vždy pozorne skúma. Istá časť si teda vymyslela, že nás chcú prepadnúť, a tak sa náš tábor delí na 2 skupiny, tí, ktorí sú plní strachu a tí, ktorí idú v pohode spať.


nedeľa - 9.7.2000
     Je 7.55 a my sme už dávno vstali, aby sme sa vyhli plateniu parkovného (spali sme na parkovisku). Keďže sa nám to nepodarilo, zaplatili sme za auto 23F. Nie je to veľa, ale keď sme už zaplatili, tak tu chvíľu zostaneme. Robíme si raňajky a dúfame, že sa trocha oteplí, aby sme sa vykúpali. Je relatívne teplo, no fúka silný studený vietor, a tak sa výhodne kúpe v neopréne.
     Pôvodný zraz o 12.00 nedodržal Miro, a preto ho všetci čakáme. O 14.10 sme už rezignovali a vyberáme sa Mira hľadať. Rozdelili sme sa a úspešný bol Paľo. Spolu už s krotkým
Mirom si ideme pozrieť hrad do opevneného mestečka Aigues-Mor-tes. Opevnenie je z 13.storočia a mestečko bolo prístavom pre Stredomorie. Po obhliadke ideme do mestečka Séte, ktoré je malými Benátkami Francúzska. Po Paľovej skúsenosti v Arles autá zostávajú strážiť vybraní dobrovoľníci.
     Naším ďalším cieľom je jaskyňa Grotte des Demoiselles, kam sa vydávame cez mesto Montpellier. Celá kolóna našich 4 áut však robí už 2 kolečko mestom, a tak sa na príkaz navigátora Zuzky oddeľuje Miro od skupiny. A urobili sme dobre. Takže
sme dorazili v dohodnutý čas (20.00) na dohodnuté miesto a síce pred jaskyňu, kde však nikoho niet, a preto čakáme. Postupne sa stmieva a nikto neprichádza. Začíname sledovať každý pohyb a blikáme rôzne pohybujúce sa svetelné objekty.
     O 23.00 už rezignujeme a pripravu-jeme sa na spanie. Tesne pred 24.00 dorazili ostatné 3 autá a rozprávajú nám o zážitku z blúdenia po Montpellier, v ktorom stratení strávili viac ako 2 hodiny a vyviedol ich nakoniec až nejaký Francúz.


pondelok - 10.7.2000
     Vstávame o 7.00, pretože sme noc strávili na parkovisku priamo pred jaskyňou. Do jaskyne sme sa ne-dostali, pretože bolo drahé vstupné a podľa plánu jaskyne sme usúdili, že za to nestojí.
     V ceste pokračujeme k ďalšej jaskyni Grotte de Trabuc. Vstupné so skupinovou zľavou je 38F, čo je tiež veľmi veľa. Stretávame tu však miestneho sprievodcu, ktorý nás vezme do jaskyne o 18.00, keď ju bude
pred uzavretím kontrolovať. Je len 14.30 a tak ideme do mestečka stJean, pozrieme si miestne akvárium a poniektorí bambusériu (plantáž, kde pestujú bambusy).
     Počasie sa pokazilo, prší, no aspoň nie je zima. Jaskyňa Grotte de Trabuc je 10 km dlhá, pre verejnosť je spr-ístupnených 600 metrov. Zvláštnosťou sú tu kvaplíky vyrastajúce zo zeme, ktorých pôvod a vznik je neznámy, pretože nad nimi sa nenachádza žiad-
na výzdoba, a teda nie je možný klasický spôsob ich tvorby.
     Ďalším cieľom je jaskyňa Grotte la Cocaliere. Do jej blízkosti sa dos-távame podvečer. Pomaly prestáva pršať a začína svietiť slniečko. To znamená aj dúhu, a nie len jednu, Francúzi majú naraz dve nádherné dúhy. Nachádzame perfektnú lúčku a staviame stany.


utorok - 11.7.2000
     Ráno vyrážame hneď na obhliadku jaskyne. Zoznamujeme sa tu s jedným z majiteľov jaskyne. Jeho otec je objaviteľom tejto jaskyne a dostávame aj 5 voľných vstupeniek na prehliadku. Výklad máme v angličtine (nikto zo skupiny nerozpráva anglicky), no tešíme sa, pretože rozumieme podstat-
ne viac ako francúzštine. Jaskyňa má 4 poschodia, obhliadka trvá 1 hodinu a späť sa ide vláčikom.
     Zaujímavosťou v tunajších jasky-niach je odmena sprievodcovi. Tí po obhliadke bežne stoja s natiahnutou rukou a dávajú tým najavo, že im návštevníci majú prispieť k platu (niekto-
rí majú misku alebo hrnček, asi tam vojde viac mincí).
     Ďalšou jaskyňou na programe je jaskyňa Orgnac. Celá obhliadka stojí jednu knižku.
     Jaskyne sme si poprezerali a smerujeme k Gorges de l'Ardeche, kde chceme splavovať.


streda - 12.7.2000
    O 9.15 sme už na ceste k rieke Ardeche. Je hrozná zima, iba 15°C a fúka silný vietor. Gabika a Zuzka zostávajú strážiť autá, zatiaľ čo ostat-
ní idú splavovať, alebo ako zistia nes-kôr, trápiť sa proti vetru.
     Po splave smerujeme k pohoriu Vercors. Zastihla nás ale tma a tak sa
3 autá ubytovali v kempe a 1 auto niekde v divočine.


štvrtok - 13.7.2000
     Za 20F kempovného sme mali teplú vodu a ráno dokonca bazén, ktorý sme samozrejme využili.
     Oddýchnutí pokračujeme serpentí-nami pohoria Vercors. Lúčime sa s poliami levandúľ a pomaly smerujeme
do Nemecka.


piatok - 14.7.2000
     Náš smer je celkom jasný: Mul-house, Nemecko. Dnes majú Francúzi sviatok dobitia Bastily a budú obrovské oslavy.
      Miro sa opäť odtrháva od skupiny, a tak blúdime asi hodinu po Mul-house a snažíme sa dostať do Nemecka. Stretávame sa tesne za štátnou hrani-
cou a pozeráme si ešte posledné záblesky z Francúzska – ohňostroj. Nocujeme všetci spolu.


sobota - 15.7.2000
     Ráno sa lúčime, pretože každý z nás bude pokračovať na Slovensko inak.
     Miro a Peťo s posádkami idú cez
Mníchov. V Mníchove zažívame atmosféru pre nás trocha nezvyčajnú, je tu práve Európsky Gay festival.      Paľo s posádkou ide cez Stuttgart
a Roman si chce obzrieť prameň Dunaja.


nedeľa - 16.7.2000
      Končí sa France 2000. Dva týždne plné zážitkov sa zdajú ako by sme ich
zažívali roky. Končí sa jedna z našich akcií, aby sa mohla začať ďalšia, určite
veľmi dobrodružná a poučná. Tešíme sa, že sa opäť všetci stretneme.

Napísala: Zuzka K.

začiatok stránky