Pozvánka na akciu
koniec stránky

... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ...

RUMUNSKO 2001 - oblasť: Apuseni - Bihor

30. jún - 7. júl 2001

štábny Favorit (bordó): Paľo & Gabika & Ivanka & Barborka
Škoda 105S (biela): Henrik & Diana, Laco-1
Škoda 120L (bordó): Ivan & Želwa & Martinka
Šiguli (hnedé): Jaro, Laco-2, Renka
Felda (tmavozelená): Romano & Martina, Peter
všeliako: aj teplo, aj chladno, slnečno i dážď, ba i krúpy


Klikni!

Fotopríloha z 1.dňa

sobota - 30.6.2001

trasa: Košice - Nyekladháza - Lacul Lesu
     Vstávam o nekresťanských 4,50h. a o 5,40h. už sedím s troma báglami v rýchliku do Košíc. Na stanici v Košiciach sa stretám s Romanom a Martinou a spoznávam ďalších účastníkov výpravy: Henrika, Dianu a Laca-1. U Kočišovcov sa zvítavame s ostatnými. O 7,50h. odchádzame smerom cez Seňu na Miškolc a na štrkovisku za Nyekládházou čakáme, ako každý rok, na Bátovcov, ktorí prichádzajú od Bratislavy.
     O 11,50h. sa nám darí vyraziť ďalej, ale ešte predtým stihol Romana pohrýzť nejaký pes. Prežil to (Roman) a berie to s humorom. Cez Debrecín sme o 14,10h. na hranici H/ RO, vystojíme si šóru, meníme si penízky (z niektorých z nás sa stávajú dočasní milionári), tankujeme

lacný benzín (1l za cca 26.-Sk), prechádzame Oradeou a neobvykle kvalitnou cestou (asi preto, že je ozn. č. 1) pokračujeme smerom na Kluž. Pred mestečkom Bucea nás chytá silný dážď. Odbočujeme doprava a hore dolinou, otrasnou cestou prichádzame o 18,30h. k priehradnému jazeru Lacul Lesu.
     Trošku fotíme, trošku rozvíjame teórie, kde budeme spať (to my radi!) a nakoniec (za drobný poplatok) rozbíjame tábor na lúčke, vedľa rumunských táborníkov. Večera, potom debaty okolo ohniska (vyhasnutého!) a keďže bolo Petra-Pavla, Ladislava a zajtra je Diany, vyťahujeme zo dve fľašky láhve.


Fotopríloha z 2.dňa

nedeľa - 1.7.2001

Salina Turda
     Po chladnej noci nám pri vstávaní pomáha slniečko. Makači sa odchádzajú kúpať do jazera, iba ja a Martina máme zdravý rozum a sledujeme ich z brehu. O 12,10h. opúšťame táborisko, fotiac všetko naokolo schádzame dole dolinou na hlavnú cestu a pokračujeme cez Cluj-Napoca do Turdy (16.30h.). Hľadáme Salinu - miestnu soľnú baňu. Je už zatvorená, ale miestny makač telefonuje sprievodcovi, ktorý o 10 min. prichádza. Baňa je už nefun-

kčná, ale veľmi interesantná obrovskými rozmermi vyťažených priestorov.
     O 19,35h. z Turdy odchádzame, odbočujeme z hlavnej cesty smerom na Cimpani a v Cheia odbočujeme doprava ku kaňonu Cheile Turzii. Sú tu už bratia česi (tí sú všade) s autobusom (videli sme sa včera na hranici). Kempujeme na lúke pred kaňonom, stihli sme si uvariť večeru, ale spoločenský večer rozprášil dážď.


Fotopríloha z 3.dňa

pondelok - 2.7.2001
Cheile Turzii
     Vstávame pred ôsmou !!!, lebo slniečko pripeká. O 10,30h. odchádzame do blízkeho kaňona Cheile Turzii, reliéf ktorého veľmi pripomína náš Zádiel. Vo vnútri to už vyzerá úplne ináč, pripomína to skôr Prielom Hornádu v Slov. raji. Obliezame strmé chodníčky nad vodou, fotíme a v pol ceste nás dažď zaháňa do blízkej jaskyne. Ale vyčasí sa a máme na fotenie ideálne podmienky. Návrat tou istou cestou a o 14,30h. odchádzame - smer Cimpani.

     V Salcine odbočujeme z hlavnej cesty a o 17,45h. zastavujeme za bránou kláštora v tesnej blízkosti jaskyne Huda lui Papara. Ideme si obzrieť veľkú vodu vyvierajúcu zo skaly. Do toho nám prší a zvyšuje sa nervozita okolo určenia miesta prenocovania. Nakoniec schádzame do dediny a pri ceste rozkladáme tábor. A prší a neprestáva, a prší a neprestáva, až do rána bieleho ...


Fotopríloha zo 4.dňa

utorok - 3.7.2001

Huda lui Papara, Vidra - Avram Iancu
     Ráno sme trošku navlhlí, ale nie je to kritické. Prší a my sa vraciame hore do doliny, odkiaľ "makači" podnikajú túru k ponoru Huda lui Papara, a my, čo žingorky bezvládne, t.j. ja, Renáta a Martina hráme v aute Faraóna a Gabika s Ivankou a Barbinou pobehujú niekde po okolí.
     Makači sa na počudovanie o 3,5h. vracajú, takže o 15,45h. vyrážame do Cimpeni (opäť prší), kde dopĺňame zásoby potravín a absolútne rozbitou cestou popri rozvodnenej riečke prichádzame do obce Vidra - Avram Iancu. Miestni obyvatelia (veľmi ochotne, ako nakoniec v celom Rumunsku) nám ukazujú okolité skaly, ktoré sú po-

siate skamenelinami tvaru ulity.
    Za obcou stíhame nafotiť pri zapadajúcom slnku nádherný vodopád, padajúci z travertínovej steny, pod ktorou možno nájsť spústy skalných odtlačkov listov. Všetkým sa tu veľmi páči, ostávame tu na nocľah. Neuveriteľne milí a pohostinní domáci ponúkajú Kočišovcom nocľah pod strechou, v posteliach s perinami a kŕmia ich ako svojich.
     Dnes večer je táborák - prvý a dúfame (kvôli dažďu), že nie posledný.


Fotopríloha z 5.dňa

streda - 4.7.2001

Rosia Montana, Simeria
     V noci prší a pri potoku je chladno. Vstávame a okolo 10-tej sa vyberáme na zamoknutú lúku nad vodopádom. Tam sa pasú koníky, ja fotím kobylky (také malé). Autami sa vraciame na cestu a ešte asi hodinu venujeme hľadaniu (resp. niektorí lumpi otĺkaniu) fosílií.
     O 13.30h. definitívne opúšťame Vidru, o 14,15h. Cimpeni (nákupy) a o 15,25h. sme v Rosia Montana, stredisku ťažby rumunského zlata. Prehliadneme si baňu

na zlato, 2 000 rokov starú (vstupné 20 000 Lei) a o 17,30h. odchádzame smerom na Detunata Goala, kde si chceme pozrieť prírodnú zaujímavosť - päťboké čadičové stĺpy. Vonku leje ako z krhly, preto kašleme na stĺpy a cez Alba Juliu a Sebes, pri peknom západe slnka (medzitým sa vyčasilo) prichádzame o 21,00h. do Simerie.
     Camp je na európskej úrovni, preto si, už potme, nachádzame placík za železn. traťou a staviame stany.


Fotopríloha zo 6.dňa

štvrtok - 5.7.2001

Geoagiu bai, Hunedoara
     Vstávame neobvykle zavčasu, cca o 7,00h., pretože zhruba od 6,00h. útočí na naše uši hluk nákladiakov, ktoré prechádzajú okolo našich stanov k blízkej štrkovni. Na vlaky prechádzajúce celú noc okolo sme si už akotak zvykli. V Simerii prechádzame cez most pod blízku "stolovú" horu, nálezisko vzácnych (údajne) andezitových šutrov. O 12,00h. prichádzame do kúpeľov v Geoagiu bai. Za 15 000 peňazí navštívime miiestny Complexul termal roman - venujeme sa oddychu, kúpaniu, kartám a "hovnuvbazéne" - to nie žeby v bazéne nebola voda, ale naozaj (to mi kázal napísať Roman, ja som slušný).
     V miestnom podniku objednala Renáta dve pizze, doniesli jej omelety - asi miestny zvyk.

     O 16,40h. odchádzame, aby nám o 17,30h. v Hune-doare skoro vypadli jamky z očí. "Super, fascinujúce, geniálne, impozantné, nezabudnuteľné, dychberúce a Romannechceodísťujúce, ...", to je len zopár čriepkov, ktoré som stihol zaznamenať, keď Roman zbadal miestny castel. Tradične nestíhame, castel je už zatvorený. Tak aspoň fotíme a o 18,05h. vyrážame za bivakom. Cestou sa spúšťa lejak, čo situáciu komplikuje, ale napokon si nájdeme krásnu lúčku pri priehradnom jazere na juh od Hunedoary.
     "Beznádejne uviaznutí pri jazere" (tvrdí Roman na zlosť Martine) - naspäť na cestu vedie strmší rozbahnený terén, zajtra to bude zaujímavé.


Fotopríloha zo 7.dňa

piatok - 6.7.2001

Hunedoara, Brad, Sighistel
     Včera večer a v noci pršalo, ale ráno je pekné a slnko začína prituhovať (vďaka Ti, Mr. Iľko zo SHMÚ). Raňajky, balenie, sušenie, kúpanie v jazere a rozprávanie, potom obed a o 12,10 sme opäť hrade v Hunedoare. Za 12 000 peňazí sa dostávame dovnútra (točia tu nejakí amerikánci). Prezeráme si hrad a je to super, fascinujúce, ... (viď vyššie). Miestny snaživec nám medzitým umyl naše (ťažko) ufúľané auto a chcel ešte za to aj peniaze. Zastavili sme sa v meste pri cerkvi. Ostatní idú nakupovať a ja ostávam strážiť autá, aby nám zase niekto niečo "nepoumýval".
     O 16,05h. sme v Brade, kde sme hodlali navštíviť mies-

tne múzeum spracovania zlata. Rumunský čas je 17,05h., takže je zatvorené a čas venujeme opäť nákupom. O 16,55h. odchádzame a tešíme sa už na náš minuloročný bivakovací flek za Sighistelom, kam sme dorazili o 18,50h. Čaká na nás prekvápko, príjazdová lúka je rozvodnená, niektorých jednotlivcov bolo treba vyťahovať lanom (nebudeme konkretizovať) a tak sme sa utáborili trošku bližšie k dedine.
     Večer bol táborák (druhý) a posledné collovatti. Jasná obloha svedčí, že pekné počasie dorazilo (jasné, veď zajtra ideme domov).


Fotopríloha z 8.dňa

sobota - 7.7.2001

Pestera Ursilor, cesta domov
     Ráno sú najrýchlejšie zbalení Bátovci, lúčia sa a frčia do Oradey. O 8,30h. sa lúčime aj my (Romanovci), zvyšok partie zostáva do zajtra, resp. ešte dlhšie. Z hlavnej cesty odbočujeme a zastavujeme sa pri pestere Ursilor. Objavená bola pred 25 rokmi, sú v nej kosti jaskynného medveďa (cca 15 000 rokov staré). Jaskyňa je veľmi pekne vyzdobená a zaujímavá.
     A to je z Rumunska všetko. Ďalej už len hlceme kilometre (12,05h. - Oradea - 13,15h., 13,35h. - hranica RO/ H -14,05h., 15,10h. - Debrecín (krásne námestie,

obed v pizzérii) - 16,25h., 19,20h. - hranica H/ SK - 20,10h., 20,30h. - Košice, hl. nádražie).
     Na stanici si dávame s Romanom a Martinou pivo, lúčime sa a ja netuším, že budem sedieť vo vlaku ešte vyše dvoch hodín, kým sa pohne (veľmi neoficiálna správa hovorí, že to bolo kvôli vypnutému el. prúdu zo strany Sl. elektrární, ktorým Sl. železnice neplatia). Vítaj Slovensko (a nič nepýtaj)!
     Do Popradu prichádzam o 1,00h.


Napísal a nafotil: Peter

začiatok stránky