Pozvánka na akciu
koniec stránky

... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ...

Rumunsko 2002 - BANÁT

12. - 18. jún 2002

Paľo, Sv. Laco, Tm. Laco, Beáta, Peter B.
celý týždeň veľmi teplo


Účastníci akcie Rumunsko 2002 - Banát: (zľava, zhora) pani Alojsie Lissá, Paľo, Laco - svetlý, Laco - tmavý, Beáta, Peter


Fotopríloha z 1.dňa

streda - 12.6.2002

Košice - Debrecen - Oradea - Timisoara - Moravita - Sasca Montana

     Na začiatku bol big chaos ... V čase plánovaného odchodu z Košíc - o 7,00h. - stále nebolo jasné, koľko ide ľudí a na koľkých autách. Nakoniec, oneskorený odjazd o 10,20h. stihli: stálica - Paľo, naposlednúchvíľu povolaní - TmLaco s Beátou, a maródi - SvLaco a ja (Peto B.).
     Klasicky - cez hraničný priechod v Seni, ďalej cez Tokaj a Debrecen sme o 14,35h. dorazili na hraničný priechod v Borsi. Ja som napodobnil Romana z pred dvoch rokov, ked som zabudol doma zelenú kartu (Roman nechal doma malý techničák), ale prepieklo sa nám to. Vymenili sme si peniažky (kurz: 50eur = 1 550 000 lei), ru-

muni prekvapili cenou benzínu: 1l 95-BF za 20 000 lei (min. rok 1l za 14 800 lei). V Oradei sme odbočili na juh a v popoludňajšom úpeku sme pokračovali cez Arad a Timisoara (tam sme "maturovali" pri prechode mestom) do Moravity. Priblížili sme sa k srbskej hranici, preto aj počet cestných colných kontrol stúpa. Odbočili sme na Oravitu, intenzívne sa stmieva, po celodennej jazde v horúčave máme toho aj celkom dosť. V úplnej tme zdolávame posledný (rozbitý) úsek cesty do Sasca Montany, kde o 22,05h. Paľo nachádza (na prvý pokus) bivak z pred 3 rokov.


Fotopríloha z 2.dňa

štvrtok - 13.6.2002

túra: Sasca Montana - Cascasele Beusnitei a späť

     Ráno máme budíček o 8,00h. - beriem lieky - a pozeráme, kde to vlastne sme (v lese). Aj tak už bolo ukrutne teplo - v malej Gemme sa tlačíme traja. Balíme, u dobrých ľudí v dedine nechávame autá a je už skoro obed, keď vyrážame na 8h. túru. Prechádzame cez Sasca Romana, hľadáme a neskôr i nachádzame štýlový lanový most cez rieku a vchádzame do krásneho kaňonu rieky Nera. Chodník je vedený strmo v skalnej stene, prechádza viacerými skal. oknami a tunelmi. Všetko je veľmi fotogenické - fotíme. Obedujeme pod prístreškom pri vtoku potoka Beiu do Nery.
     Pokračujeme hore potokom, ktorý je divoký a prudký,

míňame horskú nádrž Ochiul Beului a o 16,05h. sme konečne pri cieli - kaskádach Cascasele Beusnitei.
     Fotíme ako blázni, i keď svetla je už v lese pomenej, ale vodopády sú ozaj nádherné.
     O 17,15h. vyrážame na spiatočnú cestu, čas nás naháňa, tak sme pridali do kroku a pri debatách cesta rýchlo ubieha. Pred 20,00h. sme pri autách, nemaródi si dávajú v miestnej krčme pivo a vraciame sa na miesto bivaku zo včerajška.
     Dnes varíme a staviame stany ešte zavidna, bol to pekný deň.


Fotopríloha z 3.dňa

piatok - 14.6.2002

Sasca Montana - Bigar

     Vstávame opäť o 8,00h. (beriem posledné antibiotikum), vonku vládne čulý ruch - domáci sa tu preháňajú na vozoch i peši. Teplo je vonku i v stanoch, preto balíme a o 10,00h. vyrážame zo Sasca Montany za ďalšími zážitkami.
     Rozbitou cestou sa vraciame na hlavnú a na nej zamierime na juh - smer Dunarea. Cestou sa často zastavujeme, fotíme a obdivujeme krajinu.
     V Pojejenej prichádzame prvykrát k Dunaju, ktorý nás bude sprevádzať po celý zvyšok pobytu. "Prískokmi" (t.j. prejdeme 2-3 km, fotíme a zase prejdeme 2-3 km, ...) ideme pozdĺž rieky, ktorá sa pomaly zarezáva do horského masívu, pohľady sa nám neustále menia, ..., je tu krásne. Prechádzame cez Moldovu Nouvu, Coronini a opäť nás kontrolujú colníci. Jeden nás upozorňuje, že fotiť srbskú stranu nesmieme (cha, mylej zlatej ...). Za Be-

rzascou odbočujeme doľava na prašnú, lesnú cestu. Podľa pätníkov pri ceste zisťujeme, že nás čaká 17km do kopca. Cesta je úzka, takže logika hovorí, že toho Romana (nie Koziaka - ale nákladného) v protismere sme stretnúť museli.
     Po hodinke cesty sme sa o 15,40h. vynorili z lesa a boli sme v českej dedinke Bigar. Vybrali sme sa na obhliadku dediny. Útulné, akoby včera vymaľované domčeky, všetky druhy domáceho zvieractva, milí, ochotní ľudia a všadeprítomné: "Dobrý den", nás sprevádzali.
     Ubytovali sme sa u strašne, strašne milej pani Alojsie a vybrali sme sa ešte na podvečernú vychádzku za fotkami. Pivko v krčme padlo na záver horúceho dňa dobre, večer sme "doma" strávili pri rozhovoroch s "našou tetou". A teplá sprcha (!) sa skoro vyrovnala pôžitku z piva ...


Fotopríloha zo 4.dňa

sobota - 15.6.2002

Bigar a okolie

     To bola noc! Žiadna horúčava v skrčeneckej polohe v stane, ale chlad a príjemné prítmie na posteli v domčeku.
     Raňajkujeme na dvore, okolo nás - typické zvuky dediny: od kikiríkania, až po prasačie chrochtanie. Vonku začína byť nepríjemne teplo, ale to nás neodradí od výletu do okolia. Po červ. značke (značenie vybudoval KČT) sa snažíme trafiť na blízky salaš. Nedarí sa. Blúdime lúkami i lesmi (mapy tu nie sú bohviečo) hore-dole a vraciame sa do domčeka, na obed. Napukali sme sa (aj teta nám prispela řízkami) a po oddychu sme si šli s tetou popoze-

rať na potok vodné mlynčeky.
     V podvečer sme s Paľom vyrazili smerom na východný okraj dediny, na lov zaujímavých záberov. S domácimi sa už zdravíme ako starí známi, jeden chlapík - baník, nás dokonca pozýva na pivo.
     Akožeináč - pri pive nás objavuje zvyšok partie a všetci spolu strávime zvyšok dňa v kulturáku na besiedke, ktorú pripravili k príležitosti záveru školského roku miestne absolventky. Bolo to celkom zábavné, predstavenie malo českú i rumunskú časť.


Fotopríloha z 5.dňa

nedeľa - 16.6.2002

Bigar - Eibenthal - pestera Ponicova - Dubova

     Vstávame trochu skôr, ako býva u nás zvykom. Raňajkujeme, balíme a lúčime sa s tetou. Je nám smutno, i jej - fotka na rozlúčku a o 9,15h. odchádzame. Schádzame dolu, k Dunaju a nechávame za sebou príjemný Bigar. Opäť je veľmi teplo, opäť sa zastavujeme pri mlynčekoch (sprevádza nás miestny makač) a opäť nás zastavujú colníci. Fotiac, "prískokmo" (viď vyššie) postupujeme ďalej prielomom Dunaja, prechádzame okolo starej pevnosti - Ruinele Cetatii Trikule. Paľo okúša v plavkách vody Dunaja. Prežil to.
     Odbočujeme opäť do hôr a po strmej lesnej ceste prichádzame o 13,45h. do ďalšej českej (aj slovenskej)

banskej obce Eibenthal.
     Výlet obcou nás až tak nenadchol - domčeky tu nie sú zďaleka také malebné, ako v Bigari, preto o 17,00h. odchádzame a vraciame sa k Dunaju. Pred Dubovou podnikáme napínavý priechod jaskyňou Ponicova. Jej vysoký vstupný portál je na dne priepasti. Prechodom jaskyne sa dostávame na druhú stranu skalného masívu, kde nás čakalo prekvapenie: jaskyňa končí otvorom na hladine Dunaja!!!
     Z jaskyne vychádzame už za šera, rýchle hľadáme bivak - 100m od cesty na tráve za kukuricou. Stany dnes nestaviame, ale zavýjajúci baskervillský pes nás vystrašil.


Fotopríloha zo 6.dňa

pondelok - 17.6.2002

Dubova - Orsova - Turnu Severin - Baile Herculane - Ilova

     Noc pod holým nebom bola teplá (ani strašidelný pes nás neprišiel očúrať), vstali sme skoro - o 7,00h. a konečne bola obloha súvisle oblačná.
     Vyrazili sme a prechádzali snáď najkrajším (a najužším) kaňonovitým úsekom prielomu Dunaja, kde pobrežné skaliská podajú strmo do vody. Fotíme rôzne zaujímavosti - napr. veľký reliéf (40m) dáckeho kráľa Decebala, vytesaný priamo do skaly.
     O 11,50 prichádzame do Orsovy, zastavujeme sa kvôli doplneniu zásob na miestnom trhu a naobedovaniu sa. Paľo tankuje, ja nemôžem - už asi na piatej čerpačke nemajú bezolovo - blíži sa problém (?).
     Prichádzame ku slávnym Železným vrátam - úžine, ktorá je dnes preklenutá obrovskou hydroelektrárňou so vzdúvadlami na srbskej i rumunskej strane.
     V Turnu Severin - prístavnom meste, si prezeráme zvyšky starej pevnosti a mosta cez Dunaj, ktorý postavili ešte starí rimania. Turnu Severin je aj najjužnejší bod našej cesty. Autá obraciame späť, darí sa mi natankovať

a vraciame sa do Orsovy. Lúčime sa s Dunajom a odbočujeme do vnútrozemia - smer kúpele Baile Herculane, ktoré majú tiež rímsky pôvod.
     Do svetoznámych kúpeľov, porovnateľných s Karlovými Varmi prichádzame o 15,05h. Za 25 tis. lei (cca 40 Sk) si kupujeme lístky do termálneho bazéna a vyžívame sa v pôžitkoch, ktoré poskytuje. A okrem toho, už aj potrebujeme zmyť tie nánosy ... (z ciest).
     Po vodných radovánkach pokračujeme autami v ceste hore dolinou Cerna, pomedzi nádherné vápencové bralá a hľadáme námety pre naše hľadáčiky. Prejdeme dolinou cca 25km, keď sa rozhodneme vrátiť, prejdeme opäť cez Baile Herculane a po hlavnej ceste naberáme definitívne smer domov.
     Cca 20km pred Caransebesom pri dedine Ilova zakladáme posledný bivak. Je to pomerne frekventované miesto, ľudia vracajúci sa z polí sa pri nás zastavujú a "Buna ziua" a potom "Buna seara" nemá konca.


Fotopríloha zo 7.dňa

utorok - 18.6.2002

Ilova - Timisoara - Oradea - Debrecen - Košice

     Posledný deň.
     Noc bola chladnejšia, počas spánku som dokonca zaregistroval dážď. Na ceste vedľa nášho tábora vládne ruch - Buna ziua - pokračuje. Balíme a o 8,50h. vyrážame.
     Vraciame sa na hlavnú cestu, prechádzame cez Caransebes, Lugoj a Timisoaru. Zastavujeme sa vo Vinge, v ktorej nás uputáva od cesty viditeľný kostol s vežami. V Arade nakupujeme, ale aj blúdime, keď sa nám nedarí nájsť smer na Oradeu.

     V horúčave prichádzame o 16,30h. do Oradey, tankujeme "plné" (benzín je i po zdražení lacnejší, ako u nás) a prechádzame cez hranicu. Slnko nielenže pečie, ale cez celé Maďarsko nám i intenzívne svieti do očí.
     Napriek tomu sme o 21,15h. v Košiciach - vybaľujem svojich pasažierov Tm. Laca s Beou - a o 23,15h. som i ja doma v Poprade.

     Finito. Bol to pekný výlet.


Zozbieral, nafotil a napísal: Peťo

začiatok stránky