koniec stránky

... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ...

TATRY 2006 - kopec srandy na kopci snehu

31. marec 2006 - 2. apríl 2006

Ivan s Maťkou, Dianka, Majka, Paťka, Peter
polooblačno, miestami slnečno, bez dažďa


Účastníci akcie v piatok večer v Poprade

     Tááák. Ako veľakrát predtým, ani tentoraz sa naši šamani, alias predpovedači počasia, nevyznamenali. Svojimi predpoveďami nebeských vodných prívalov zbalamútili našu partu tak, že sa akcie zúčastnilo iba skalných 6 členov, z toho 2 nič netušiace deti. Kočišparta šla do Jablonova chystať základňu na akciu Dolný vrch, Roman opäť uviazol s Ľubom kdesi v časopriestorovej slučke a Ivetka, podobne ako Tommy, skrátka nedošla.
      Ako to už v podobných prípadoch býva - ako prví prišli do Popradu tí, čo to mali najďalej - Ivan s Martinkou. Tí vyrazili z rodnej Bratislavy už ráno a keďže doma sneh nevideli už zopár týždňov, využili prejazd Čertovicou a Štrbským Plesom a zalyžovali si na tamojších svahoch. Do Popradu dorazili okolo 17-tej a hneď sa ubytovali. S Majkou sme dorazili na základňu zhruba hodinku po nich. Aby mala Maťka počas pobytu vekovo i intelektuálne primeranú spoločnosť, nechala Majka doma "vlastného" syna a zobrala s nami Paťku od kamarátky Vierky.
      Navečerali sme sa a sledovali sme v TV Superstar, keď okolo 21.30 dorazila Diana. Bol to prvý večer, takže sme karty nehrali, rozprávali sme sa a zabávali pri Ivanovej Demänovke. Dievčence boli o poschodie vyššie na internete. Zábava gradovala, preto sme pri TV vydržali až do Superstar rozhodnutia. Paťka sa musela zmieriť so Štrofovým vypadnutím, porozdeľovali sme sa po izbách a umyť zuby, vycikať, pomodliť a spať ... Stále neprší.

      Nepršalo ani ráno, i keď bolo zamračené. Ivan sa rozhodol, že pôjdu s Maťkou lyžovať opäť na Štrbské Pleso, lebo jej to sľúbil. Paťka nemala do snehu vhodnú obuv, iba tenisky. A okrem toho dievčence prišli na to, že o 14.55 začína v TV Asterix a Obelix v Egypte - preto sme sa rozhodli, že všetci pôjdeme spolu na Štrbské Pleso a podľa stavu snehovej pokrývky sa možno rozhodneme pre výlet ku vodopádu Skok.
      Po raňajkách sme sadli do autíčok a vyviezli sme sa do Tatier. Na parkovisku sme chvíľu čakali na Ski-bus, ale prestalo nás to baviť a peši sme sa presunuli k mostíkom. Po ceste sa šlo dobre, ale pri vlekoch bolo toľko snehu - ťažkého a mokrého, že nás nápad s vodopádom Skok rýchlo prešiel. Ivanovi a Maťke sme blbými poznámkami asistovali pri prezúvaní do lyžiarok a chvíľu sme pozorovali, ako plúžia dole svahom.
      A čo my? Vyšlo slnko!!! nazlosť všetkým meteorológom (veď bol 1.apríííl) a tak sme dostali spásonosnú myšlienku vyviezť sa sedačkou na Solisko. Lístok stál blbých pár sto korún a o chvíľu sme už sedeli na štvorsedačke. S naberaním výšky sme naberali stále krajší výhľad - i na vodopád Skok vpravo dole. Hore vládla biela pohoda, slnko sa odrážalo od snehu, až nás boleli oči, výhľad bol squelý. Lyžiari sa spúšťali po zjazdovke dolu a my sme si šli na terasu zjesť a vypiť naše zásoby. Potom sme zašli do chaty trošku sa zohriať a keďže sa blížila 2-há hodina, po krátkej guľovačke sme sa pobrali dole. Menší chaos spôsobil, že Diana nestihla nastúpiť s nami, ale až na ďalšiu sedačku. Dole Ivan s Maťkou ešte vyrezávali oblúčiky a dievčence dostali nápad skryť Ivanovi topánky na prezutie (1. apríl). Ale podcenili ho, nezaváhal ani na minútu a jeho dedukcia bola správna.
      S miernym meškaním sme dorazili do Popradu na Asterixa a Obelixa - perfektne sme sa zabavili a po skončení sme sa šli naobedovečerať do pizzérie Utópia. Plné brušká potešili a bohužiaľ, my sme museli odísť do Spiš. Novej Vsi - odovzdať Paťku jej mamke. Po cca 2 hodinách sme sa s Majkou do Popradu (už bez Paťky) vrátili a dnešný večer sme dorazili pri tentoraz Ivanovom Fernete. Večer zavolal Romano - počas prestávky predstavenia Radošíncov - že by aj zajtra do Popradu prišiel, lenže naše plány už boli iné ... Stále neprší.

      Ráno v nedeľu opäť svietilo slniečko, ale postupne sa zamračilo i keď nepršalo. Všetci sme sa pobalili, prvá sa rozlúčila Dianka a vyrazila za starkou do Betliara, po nej i Ivan s Maťkou a na záver i my s Majkou (posledný zamyká) a odfrčali sme do Spišskej, tešiac sa na akciu do Jablonova. Ale keď bude pršať ...

Fotopríloha z Tatier

Napísal a nafotil: Peter
začiatok stránky