koniec stránky

... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ...

BULGARIA - GREECE 2007 - bulharské hory a grécke more

5. - 18. august 2007

posádka 1.: Paľo, Gabika, Ivanka, Barborka
posádka 2.: Ľubo, Ivka, Vierka
posádka 3.: Roman a Dianky
posádka 4.: Majka a Petrovia

1. a 2. noc dážď a potom už len teplóóó ....


Čujte čo-čo-čo, čujte sa-sa-sa, čujte čo-čujte sa
v Bulharsku a v Grécku stalo ...
Pohľady zo satelitu
Pohľady na dovolenku od Paľa Kočiša
Šopský šalát (by Ivetka):
Na väčšie kocky pokrájané uhorky, paradajky, paprika, tvaroh
– ich špeciálny. U nás to môže byť aj kravský alebo ovčí syr.
Syr sa môže aj nastrúhať, a dobrovoľne si to potom dosolíte,
okoreníte, pokvapkáte olejom, octom a môžete papkať.
Je to naozaj ozajstná pochúťka. Vyskúšajte.
Hodí sa to k hranolkám,
ktoré môžete tiež posypať nastrúhaným syrom.

Príloha z BG/GR - 1.deň

nedeľa - 5.8.2007

trasa: Košice - Oradea - Timisoara
     Stretnutie v Košiciach o 8.00 hod. pred bytom Kočišovcov. Posádky:
     A) Peťo, Majka, Peťko
     B) Roman, krstná dcéra Dianka a Di
     C) Ľubo, Vierka a Iva
     D) Paľo, Gabča, Ivanka a Barby
     Stretnutie sa uskutočnilo aj za audiencie Mira a jeho ml. syna, Zuzka a jej manžela Slava a 2 detí. Prvá úspešná fotka bola teta Alica a Barby, nakoľko 26. 7. 0000 sa spolu narodili. Skutočný odchod bol o približne o 10.25 hod., nakoľko Roman meškal z dôvodu, že je neskoro narodený cisárskym rezom. Myslím, že s láskou sme mu to všetko zožrali a boli sme všetci na mäkko ako mäkkýše.
     Heslo tohto ročného výletu znelo: „TO CHCE FOTO“.
     Už je 10.57 hod. miestneho a nášho času a sme v Hungarii a „válime dál“. V Encsi sme hneď odbočili zle (rovno do Ríma).
     Plán cesty: Hungary – Miskolc, Debrecen, Rumunsko – Oradea, Arad, Timisoara .... Turnu Severin. Skutočná cesta: Hidasnémeti, Gönc, Encs, Mád, Nyiregyháza, Debrecen. O 13.10 hod. sme opustili Maďarsko a silný vietor, ktorý nás prenasledoval od domoviny nás tlačí smerom viac a viac do krásneho Rumunska. Pokračujeme v ceste za divmi, horami a morami cez Rumunsko vo vlastnej šťave ako sardinky. Sme unavení, ale šťastní, nakoľko posádka je v plnom obsadení aj Peťa a spolu s Di, ktorí mali problémy.

Príloha z BG/GR - 2.deň

pondelok - 6.8.2007

trasa: Timisoara - Orsova - Železné vráta - Negotin - jask. Magura
     Je 10.15 hod. nášho času, tak isto aj v Rumunsku. Už hodinu cestujeme smerom do Srbska a Bulharska. Noc sme všetci prežili na krásnom ihrisku neďaleko Ghirody za Timisoarou s požehnaním starostu dediny, ktorý je bývalým predsedom klubu pre futbalistov vo „viligi“ RO.      Ešte jedna včerajšia pikoška. Predvečerom sme sa stratili, nakoľko Kočišovci mali super rýchle auto s GPS - s navigačným systémom. Rumunskí ľudia sú fajn. Vedia po anglicky ako aj po nemecky. Nemajú problém. To myslím vážne. (Je to na zamyslenie, aspoň z mojej strany, aby sme sa vážne učili cudzí jazyk.) A vyviedli nás so svojim autom (dvaja fešáci) až za Timisoaru. Vďaka im. Nech žije krásne, ale zatiaľ veľmi chudobné RO. Koče, húsky, koníky, somáriky, kravičky sú na dennom poriadku.
      Je 17.25 hod. a my sme opustili RO v hraničnom priestore za Baile Herculane smerom na Drobeta-Turnu Severin za mestom Orsova, ktorá mala desiatky viaduktov – každé malo svoje meno. Sme v SRBSKU. Cesta je dlhá približne 100 km. A vraj máme im to tu „poriadne očúrať“ – výrok Paľa. O 19.00 hod. sme prešli cez bulharské hranice. Hľadáme bej-vak (predtým bivak) a stále prší. Máme prejazdených 754 km. Stmieva sa a nevieme, kde budeme spať.
     Haló, haló. Sme stále v Bulharsku. Nezdrhli sme, hoc aj poriadne prší. Je 21.38 nášho času. Tu je 22.38 hod. Po nepohode, nič nerobíme s našimi náramkovými hodinkami, už kto ich má. Stále nemáme bej-vak. Zaparkovali sme
pred jaskyňou, nakoľko Paľo je speológ, ale na jeho vnútorné volanie o bejvak z bulharských kolegov sa nikto neozýva. Jaskyňa je zatvorená. Vraj je tam aj reštaurácia, ale nikto neotvára. Paľo a ostatní makači vytrvalo hľadajú a nemožné ... Sú naozaj vytrvalí. Je tma ako včera v taký čas a my dve s Vierkou sme sa rozhodli, že spíme v aute. Dobrú noc a sladké sny JVS. Máme za sebou 2. úspešný deň. Poniektorí tiež spali v aute. Určite boli pekne dolámaní ... a poniektorí sa utáborili bez stanu pred vchodom do jaskyne pod strieškou. Nesťažovali sa. Zrejme spali lepšie ako tí, čo ostali v autách.
     Dobrú noc Bulgária. Zaspávanie v aute skrčené ako trojtýždňová vreckovka vo vrecku a s pocitmi, že sa zajtra zobudíme do slnkom zaliatej bulharskej zeme.
     Ozaj, skoro by som zabudla na takú maličkosť:
Vyprosťovali sme 2 autá zo 4. Myslím, že je to celkom slušný pomer na začiatok. Gabču sme ťahali skoro aj za uši z kanálu „La manche“ (pst-bol to malý kanáliš – kanáliško). No, až tak to nebolo. Gabču sme ozaj ťahali dvoma autami a autá sme súčasne aj tlačili. Barby plakala a zopínala ruky k nebu. Vlastné Paliho koleso ho kvalitne obýizgalo, ako aj lady Dianu. Kto nepridal ruku k dielu, poctivo fotil. Pali hrešil, lebo bol osprchovaný rumunským blatom. Roman zapadol, pretože na 2. deň zisitil, že má dve baby v aute a to obe sú Diany. Ešte že len zapadol a nie upadol. Kto mal zdravé ruky, nohy – potlačil. (Potlač Boby poriadne, lebo ....).

Príloha z BG/GR - 3.deň

utorok - 7.8.2007

pestera Magura, Belogradčik - pevnosť Kaleto
     Po krásnej prvej bulharskej noci sme sa naozaj zobudili do slnečného rána. Malá polovica partie spala pri jaskyni pod strieškou a druhá väčšia polovica v aute tiež blízko jaskyne na parkovisku, už ako to bolo spomenuté. Začala sa prvá makačská akcia: návšteva jaskyne Magura. Pred vstupom do nej sme sa posilnili kvalitnými raňajkami a neskôr kvalitným obedom tiež na parkovisku. Pľac bol naozaj slušný, mali sme odpadkový kôš – kontajner, toalety a aj vodovodný kohútik s vodou. S jaskyňou sme boli nadmieru spokojní. Nepotrebovali sme ani sprievodkyňu. Výklad sme si urobili navzájom. Pokochali sme sa maľbami našich predkov spred 3000 rokov a hlavne sa všetci odfotili. Všetci, myslím všetky ženy. Neviem, či sa fotili aj chlapi, ale my ženy sme sa asi chlapom v tej jaskyni páčili. Teraz sa už uberáme, prepáčte skorom som aj zabudla tú jaskyňu sme navštívili v pohorí Stara Planina a v blízkosti bola obec Rabiša. Už vidíme Belogradčik, kde sa teraz uberáme a s našimi štyrmi autami.
     „Kreposť“ – pevnosť Kaleto bola úžasná. Prv sme mali jemnú sprchu, potom bez sprchy, potom lejak a nakoniec sa predieralo aj slniečko, aby sme Belogradčík oslávili našimi macherskými fotkami. Niekomu to pripomínalo „ríšu Inkov“, alebo španielsky monastir „Monserat“, alebo astrálne skaly, ale stále to bol len Belogradčik s úžasnými
skalami, kopčekmi a sýtou zelenou farbou rôznych stromov, oparov, dažďa, sucha .... všetko sa to striedalo. Skaly boli ozaj úžasné ako aj výhľad. Nádhera – „beautiful“. Bola tam aj jedna studňa, ďalej vo väčšej výške dve studne. Len sme nevedeli na to prísť akú to majú hĺbku a kto ich vlastne kopal v tej vysokej skale. Na tú odpoveď mal každý svoju verziu. Tie skaly boli rozstrúsené po celom okolí. Trčali hrdo do výšky. Niektoré pripomínali na vcholkoch hríby, niektoré obrovské gule, na jednej sme videli aj tvár nášho brata „Winetoua“. Poniektorí stihli nakúpiť aj originál bulharské parfémy a z bulharských ruží a pokecať s miestnou predavačkou suvenírov. Po úspešnom zvládnutí a prekonaní sa JVS, chcem povedať, že sme zvládli 2 akcie za jeden deň. A to je už čo povedať. Stihli sme obchodíky v Belogradčíku a aj bejvaky sme našli za vidna ako aj večeru. Spoločne sme sa prvykrát všetci vytešovali z táboráku, popíjali sme červené víno z čiernych ríbezlí od Majky a ešte Gabčine fajne rumunské víno. Ohníček nedal na seba dlho čakať a vyspevovali sme mu do 00.30 hodín ľudové pesničky v žánri: zemplínske, šarišské, rusnacké, české, trampské a nakoniec sme si spomenuli aj na našich bratov z bývaného „ZSSR“ a na naše mládí zo základných a stredných škôl. Do nášho speváckeho krúžku sa pripojili bulharskí speváci a to ďateľ a kuvik.


streda - 8.8.2007

Sofia
     „Snídame v trávě ... pod beautiful belogradčikskými skalami“ v romantickom malom údolí z opadaného škoricového a brezového lístia s malým zurčiacim potôčikom. Ba dokonca sme mali aj pripravenú vodu, ktorá vyvierala zo sklady. Mala upravené dva vývody na tenší a hrubší otvor. Skonštatovali sme celé JVS, že je pitná. Nasledovalo balenie stanov. Tých máme päť. Každý pomáhal, kto má ruky, nohy.
     Namiesto 9.00 hodín nášho času sme vyrážali niečo o 10.00 hod. bulharského času. Pred 12.00 hod. sme došli na pumpu „Rompetrol“, kvôli Peťovnmu chýbajúcemu benzínu. Stihli sme sa ešte pokochať v zošťíhľujúcom zrkadle a neskôr Diana zistila, že za zrkadlom sedia 3 chlapi, ktorí ani nevedeli o čo kráča, že my všetky ženy spolu s Romanom, že sme prešli rýchlou zošťíhľujúcou kúrou v zrkadle. To zrkadielko bolo v meste Montana, ktoré je vzdialené od nášho Slovenska presne 900 km.
    Uháňame „dál“ do Sofie. Najviac sa na ňu teší malá Barby, ktorá chce slávnostne vstúpiť do hlavného mesta v bikinkách. V meste Vraca sme počas jazdy fotili ďalšie nádherné skaly podobné Vysokých Tatrám. Do Sofie máme 86 km. Pripomienka Di: „sme v cieli na správnom mieste, ak prší“. Posádau Ľuba a Romana stále nemá „spíčky“ – t.j. bulharské zápalky. Zapaľovač áno aj plynový varič Ivin došiel.
     Blížime sa do mestečka Varna. Teraz som Vás poplietla čo? Sklamanie, k bulharskému moru sa nejde!
     Sofia bola nádherná. Mali sme aj malé spoločné parkovisko v centre. Nový poznatok: nikto sa nestratil. Prv
sme navštívili mešitu Il Banja Baši, ktorú má v Bulharsku centrum moslimov. Našli sme si aj moslimského kamaráta Dávida, ktorý bol našim sprievodcom. Dianine kolená sa mu tiež veľmi páčili, lebo viackrát pristúpil k nej a jej povedal: „madam, zakryť kolená“. Tým výrokom sme Di potešovali na túre nasledujúci deň, keď sme po odštartovaní nahlas s úsmevom nakričali (Dianka a Iva): „Madam, zakryť kolená!“.
     Pokochali sme sa krásami Sofie, navštívili sme kukom chrámy Sv. Petra (? - chrám Alex. Nevského - pozn. PB), Chrám 7.dňa (? - kostol Svätá nedeľa - pozn. PB), ... sofijský trh so starožitnosťami. S Di sme sa zarozprávali s úžastným pánom, ktorý predával starožitné hodinky (vidno im až do žalúdka, ako žerú mechanizmu) z roku 1882. Budovy boli naladené v krásnom sofijskom štýle. Navštívili sme aj sofijský Marketing, kde sme si lízli na „wonderful“ mrzke a pizzi. Snáď najkrajší postreh zo Sofie bolo pitie vody zo studničky, kde sme stretli krásnu vílu – dobrosrdečnú, neuveriteľne prívetivú, milú starenku – babičku, ktorá mala MAXIMÁLNE zázračný úsmev a neuveriteľne milé oči pre všetkých turistov v Sofii (sorry Roman, krajšie som ju opísať nevedela, nakoľko si mi o nej nič nenadiktoval, len maximálny ....)
     Večer sme navštívili pre nás najkrajšie kúpalisko v Bulharsku, ale bolo zamknuté a nočné kúpanie nepoznali. Škoda, to by nám vcelku dobre bodlo. Tak okúpali sme si iba nožičky a to iba poniektorí odvážlivci.
     Bejvak: "kemping" Borovec. Prvá sprcha a prvé a posledné platenie za kemp v Bulharsku.


štvrtok - 9.8.2007

Rila: Borovec - Musala a späť
     Po vykempovaní sa sme sa vybrali na turistiku do výšky 2 925m n.m. na Musalu do národného parku Rila.
     Vyštartovali sme z nadmorskej výšky 1300 m. Vyviezli sme sa lanovkou a ďalej sme si zlepšovali kondičku krásnymi úsekmi. Výhľad nás stále lákal a poniektorých nás lákala aj túžba prekonať Gerlachovsky štít. Na túru sa odhodlal aj Paľo, hoc ďaleko s Ľubom nedošli. Najvyššie pohorie nielen Bulharska, ale aj Balkánu nás stále pobádalo a posilňovalo vpred na túru. Vítali nás nádherné plesá, borovice, jedličky, kosodrevina, obrovské skaly, ka-
mene a úžasní bulharskí ľudia. Stretli sme aj 60 ročnú tetušku. Kvôli časovej tiesni, ktorá nás hnala k lanovke sme niektorí nestihli výjsť na Musalu, ale aj napriek tomu sme vytvorili nadslovenský rekord 2 700m n.m., poskromne celkom 2 699m n.m. – Biely Iskar v národnom parku Rila.
     o-Bejvak: podhorie Rily - na lúke medzi opustenými leteckými úľmi. Posedenie v kruhu okolo neexistujúceho táboráku.


piatok - 10.8.2007

Rilský monastir, Kirilova poljana
     Nachádzame sa stále v národnom parku Rila odkiaľ sa chystáme navštíviť Rilský monastir – kláštor. Vraj zakladateľom je Ivan Rilský. Pochovaný je nad bralom oproti monastiru. V kláštore bývajú 8 mnísi. Kláštor je prístupný na prízemí. Obývaná časť na 1. a 2. poschodí je neprístupná. Bol to pravoslávny kláštor s maľbami aj na vonkajších stenách ako aj vo vnútri kostola. Nachádzajú sa tam biblické výjavy napr. stvorenie sveta, krst Jána Krstiteľa, krst Pána Ježiša Krista, Abrahámová obeť, Kain a Ábel, ... Bol to ohromný kláštor – velikánsky s dvoma o-
chrannými múrmi. Vo vnútri boli stoličky iba pri stenách a v prostredku pozdĺž kostola dva rady. Dokonca aj Turci mali pred ním rešpekt. Dodnes ho nevedeli dobiť (ha-ha-ha). Dnes už to majú márne. Neviem, či by vošli do dejín, ale neodporúčam im.
     Ďalšie prekvápko JVS: za jeden deň sme stihli monastir ako aj prechádzkovú túru 4 km tam a späť z Kirilovej poljany.
     Bejvak: Bansko


sobota - 11.8.2007

NP Pirin: z chaty Vichren na Vichren, Todorinu portu a späť
     Krásny sobotný deň sme navštívili mesto Bansko aj s mohutnými a s nespočetnými zjazdovkami, ktoré vítali návštevníkov. Veľa zjazdoviek bolo v procese výstavby na lyžovačku. Bolo to malé kultúrne civilizované mestečko, ktoré sa teraz rozrastá do honosných hotelov ako napr. Grand hotel Kempinskii – patrí medzi najdrahšie na svete. V úžasnom mestečku nám digitálne semafóry odpočítavali sekundy, kedy naskočí zelená.
     Toho dňa sme sa vybrali na túru do pohoria Pirin. Množstvo jazier nás vítalo ako aj zelený koberec, ktorý bol perfektne zabezpečený pérovaním. Stretli sme aj našich rodákov v počte asi 13-15 ks ľudí, i bulhara, ktorého otec pochádzal zo Slovenska, pár kusov Čechov, Francúzov.... Vraj Pali bol na Vichrene vo výške 2914 m, ale či tam bol, to vie iba naozaj on. Aj naša túra hore dolinou na horské sedlo Todorina porta (2 645m) bola nádherná, ozajstne zdravá, ťažká turistika pre JVS. Chápete? Žiadny Veget túr. Ale naozaj bolo super.
     V tom meste sa nám veľmi zapáčil aj Supermarket, ktorý sme viackrát navštívili ... ceny v eurách ... skoro podobné ako u nás, ale Supermarket stále lákal a nenechal na seba čakať. Aj cestu k nemu sme už poznali spamäti, ale na Pirin to jednoznačne nemalo.
     Večer sme zakončili čerstvo napečenými koláčikmi od Majky (pst – boli to bulharské keksíky), ananásovou malinovkou od Ivky, Józsibácsiovským pálenô, ktoré núkal Peťo a nakoniec žltým melónom od Romana. Vivat Bulgaria, vivat JVS a vivat dobroty. A aby sme neostali nevzdelaní a nemysliac, že sme sa obrátili kultúre chrbtom, večer sme s úžasom sledovali spoločné kino v 3D. Názov filmu: Bleskové výboje v oblakoch. So scenárom a s hercami sme boli maximálne spokojní. Stojaci diváci Diana, Vierka, Ivka, Majka .... Nakoniec aj spŕchlo a Ľubo, aspoň si to myslím, že sa najedol v pohode s úsmevom na perách s požehnaním malých kvapiek z neba.


nedeľa - 12.8.2007

Melnik, Melnické pyramídy, Rožanský monastir
     Opäť budíček ako každé ráno. Raňajky v tráve – v najkrajšej tráve Bulharska . Nasledovalo umývanie zúb. Rodina Šebová to robí stále spolu. Mali sme aj podobných bejvakárov – výletníkov o držku ďalej. Bývali sme ten večer pri Banskom ako minulú noc.
     Uberali sme sa k supermarketu a podľa mapy smer Grécko, Kulata 68 km, pre lepšiu orientáciu mestečko Melnik, ktoré je vzdialené 90 km. Ešte sme v Simitli. Posádka je zmenená iba u Romana a Ľuba už asi 3. deň v tomto poradí: Ľubo-Di-Vierka a Roman, Didi a Iv.
     Sedíme stále v autách, myslím tým, cestujeme ďalej. Pozorujeme bulharskú kultúru – ľudí, starčekov, starenky, ktorí poctivo sedia pred vlastnými domčekmi. Ďalej stretávame koníkov, oslíkov, koče, vozy, kozičky, husi, psíkov.... sem tam ich ohúrime našimi foťákmi. Roman je uchvátený hroznom, ktoré rastie ľudom nad ich hlavami. Domčeky majú červené škridle, žiadny plech ako u nás. Pohorie striedajú skaliská. V aute vyhráva bulharská muzika. Pitnú vodu majú v každej dedine pri skalách ... a majú aj „veľkú kovovú polievkovú naberačku“ priviazanú o skalu na pitie, alebo 1-2 výtoky zo skál. Tie naberačky na vodu sú podobné aj v mestách ako aj v kláštoroch na uhasenie smädu. Je to milé, neviete či tečie čerstvá voda, alebo domáca polievka. Je krásne teplo. V aute priam páľava. Každý deň nám spŕchne. Zo začiatku sme občas navliekli na seba aj pršiplášť, ale ku koncu každej akcie vyviazneme bez neho. Ráno sme zatiaľ nezmokli – nepršalo, ale stany sme sušili pri krásnych raňajkách.
     Stále mierime do Melnika. Melnik je najmenšie mesto v Bulharsku. Leží 20 km od gréckych hraníc. Mesto známe aj teraz pestovaním vína. Novodobý rozkvet dosiahol aj vďaka rozvoju remeselníctva a obchodníkov. Do mesta uháňame kvôli pyramídam, pieskovým ihlanom, ktoré vznikli eróziou.
    Prvou zastávkou bol kláštor „Monanstir blahorodičky Márie“, kde bol tak isto zákaz vstupu v tričku a v krátkych nohaviciach. V prípade „hoľákov“ boli po ruke ovínacie sukne a šatky. Kláštor vznikol v 12. storočí. Pri vstupe do kláštora nás vítala krásna vôňa starého dreva, z ktorého bol vystavaný kláštor, ako aj z kamenia. Kláštor bol prístupný iba na prízemí a na 1. poschodí. Na prízemí boli aj prístupné „stupáky“, myslím WC-cka. Mníchov sme stretli v čiernom dlhom rúchu s čiernou čiapkou, ale aj v skromných teplákoch. V monastire bol aj požiar, kde boli zničené knihy z knižnice. Kostolík vo vnútri bol malý s plnými biblickými ornamentami a so žltými sviečkami, ktoré sa zapaľovali za určitý poplatok – za leva. Pobudli sme trochu aj v kostole. Niektorí si duchovne oddýchli a nabrali síl. Nemal postavené obrovské ochranné múry. Dlažba bola špinavá, nerovná a trocha aj zničená. Naopak chcem vyzdvihnúť nádhernú záhradu s ovešanými strapcami hrozien, s broskyňou, granátovým jablkom, palmami, oleandrami, ktoré kvitli na krémovo-ružovo a ešte nás vítali aj šípové kry ... Bolo to útulné a milé miestečko. Monastir bol oproti Rilskému manastiru maličký a chudobnejší, ale p-
očas exkurzie pár dievčat s Palim skonštatovalo, že by sa tu najedlo celé JVS pri dlhom drevenom stole, ktorý meral ani neviem koľko metrov.
     Po odchode z monastiru sme cestou našli nádherný dom a pri ňom drevené stoly a stoličky, ktoré boli stvorené na obedovanie pre JVS. Všetky stoly v počte 4-5 ks patrili nám aj so stoličkami. Poschodie sme už neobsadili. Nechceli sme byť takí drzí a mimochodom sťahovať veci hore ... (hm ...). So súhlasom majiteľa sme to všetko vlastnili na krátky čas. Dokonca nás domáci upozornili, že z ich strechy je najkrajší výhľad na najkrajšie bulharské pieskové pyramídy v okolí. Takže po jedle sme sa vyštverali na nie vysokú strechu domu. Dom nenápadne zapadal do skaly. Tak sme poriadne ani nevedeli, či sme na streche, alebo na kopci. Boli sme úplne happy. Plné bruchá, výhľad perfiš, ľudia samá ochota. Nabrali sme si pitnú vodu. Poniektorí sme si umyli nohy – ruky, alebo si poprali drobné veci.
     V posledný večer sme sa prvykrát najedli v bulharskej reštaurácii a minuli sme všetky bulharské leva, ktoré sme mali. Navzájom sme si plátali peniaze, haliere.... Poniektorí ochutnali šopský šalát. Recept je uvedený hore. Myslím, že každý bol šťastný, že sme sa najedli do popuku a šťastní boli aj dotieraví – milo dotieraví psíčkovia, ktorí keby vedeli, tak rozprávajú v reči človeka kvôli dobrotkám. Pred večerou sme ešte stihli túru v Melniku na zrúcaniny starého hradu, odkiaľ sme obdivovali nádherné domčeky – lepšie povedané domiská ešte v štýle 12. storočia. Domiská boli umiestnené v údolí skál. Spodná časť domu bola zo skál, alebo časť domu pokračovala v skale. Bolo to veľmi zaujímavé a pekné. Ešte že by som nezabudla na pivečko-pivko bulharské – pivko. Bolo super. Navzájom sme ho chutnali. Po úspešnom minutí posledných bulharských peňazí a zakúpení chalvy (potlčená slnečnica s medom), prírodného medu so šiškami .... a po rozlúčení s miestnymi predavačmi, s ktorými sme predebatovali, ktorý národ je aký skúpy (nič proti Nemcom, ale že vraj sú najväčší držgroši), rozlúčení sa so sťahovavými lastovičkami sme pokračovali v hľadaní bejvakov.
     Dia, Iva, Roman a Ľubo si môžu ešte pospomínať na ozaj grandiózne víno z pivnice od Šeštáka. Mal aj naozaj 6 prstov. Voľajako je to bežné v tom Bulharsku. Vetička pre Dianu ale jasan aj pre ostatných: Pamätáš na doslovný zlez zo skaly po zadku, po štyroch a na nádherného veľkého, vyľakaného čierneho psíka.... ??? Zasmiala si sa? Ešteže si išla prvá.
     Bejvak 12 km od Melnika v nádhernej jemne kopcovitej krajine. Bulharská vinica na nás kývala a vítala nás, aby sme si v nej odpočinuli. Aj bobule boli super chrumkavé. To sa v nej dobre spinkalo. Spali ste už niekedy vo vinici? Večer prebiehal pod hviezdami. Diváci boli v počte 11 kusov človečiny. Film opäť v 3D (pst – pozerali sme ho skoro všetci v ľahu na nafukovačkách....). Názov filmu „Padanie hviezd za Melnikom“. Bol aj super spev aj super rehot.


pondelok - 13.8.2007

More - grécky Stavros
     VIVAT BULHARSKO, ale 3x VIVAT GRECKO.
     Ide sa k moru.
     Opäť budíček ako každé ráno. Raňajky v tráve, v najkrajšej tráve Bulharska. O 11.00 hodín sme opustili Bulharsko a mierime do Grécka k Egejskému moru. Každý sa zdravo vytešuje, veď konečne sa okúpeme v mori a snáď sa nám aj pošťastí a budeme mať aj normálnu sprchu. More láka, slnko svieti, autá uháňajú akoby poznali cestu spamäti. V Grécku nás vítajú nádherné zelené borovice ako tráva, olivy, oleandre ..., ale na začiatku krajiny sme sa stretli aj s malými požiarmi a vypálenými lesmi buď po pravej, alebo po ľavej strane, stále sa to striedalo.
     Konečne sme sa túžobne doplazili k 1. prímorskej útulnej pláži s názvom Stavros. Všetci sme sa vytešovali ako malé deti. More nás stále lákalo. Prvé prekvapanie bolo to, že v maličkom mestečku pred Stavrosom všade tiekla pitná voda skoro na každom kroku. Nabrali sme si pitivo, prezreli nádhernú čistučkú pláž. Z pláže sa ozýval skutočný prímorský život s plnými reštauráciami. Jedlo pod strieškami len tak vyvoniavalo. Po šťastnom obzretí mestečka mierime hneď k moru. Opäť píšem, tešíme sa ako malé deti, vyberáme plavky, nafukovačky, deky .... a vyzeráme si miestečko pri mori. Dokonca sme zaparkovali
v tieni pod vysokými stromami. Majka sa nesmierne teší, veď pred neviem koľkými rokmi tu strávila krásnu dovolenku. My ju úplne chápeme a tešíme sa s ňou, aspoň tí, ktorí o tom vedia. Pláž je nádherná, čistá, piesočná a more je úžasné, čisté, príjemné, prv chladné potom super. Slnko svieti do zbláznenia a z výšky sa nám vysmieva a úplne chápe našu radosť. Chápete JVS nie?
     Po pláži sa premávajú predavači. Väčšinou sú to černosi a číňania. Predávajú slnečné okuliare, veľké okrúhle šišky, t.j. sladké koláče, ktoré nádherne rozvoniavajú. Stretávame predavačov náhrdelníkov a tetovačov so vzorkami tetovania. Biznis je biznis. Diana sa zahraje na paparadzku a prenasleduje jednu černošku – predavačku. Svoj celý tovar si nesie na hlave. Nie a nie ju vyfotiť, tak ju prenasleduje dosť dlho. Zrejme bola úspešná, veď ona sa tak ľahko nedá a vo fotení je naozaj dobrá.
     Trošku sme sa zahrali aj na bláznov a Vierka, Diana, Dianka a Iva sa opaľujú a obaľujú v piesku raz na bruchu raz na chrbte a potom šup do mora. Úsmev na perách nám nechýbal ani trošku a dokonca sme mali aj divákov.
     Bejvak: neďaleko za Stavrosom. Kde? To sme zistili až na druhý deň, lebo sme sa ubytovali v tme.

Napísala: Ivetka
Nafotili: Paľo, Ivanka, Ivetka, Dianka, Ľubko, Peter
začiatok stránky